Práve sme sa dostali bližšie k pochopeniu, prečo môže astma chrániť pred nádormi mozgu

Neurológovia v Spojených štátoch si myslia, že konečne prišli na to, prečo sa zdá, že ľudia s astmou majú menej mozgových nádorov. Zistenia by nám jedného dňa mohli pomôcť vyvinúť lepšiu liečbu oboch stavov.

Kuriózna súvislosť medzi astmou a mozgovými nádormi sa prvýkrát začala objavovať v globálnom epidemiologickom výskume asi pred 15 rokmi, ale bez správneho mechanizmu spájajúceho stav pľúc so stavom mozgu niektorí odborníci zamietli zistenia ako náhodné.

Nová štúdia teraz naznačuje, že vzťah môže byť napokon skutočný.

V roku 2015 neurológovia publikovali štúdiu, v ktorej si všimli, že u niektorých detí, ktoré sú geneticky náchylné na nádory pozdĺž ich optickej mozgovej dráhy, sa astma nerozvíjala takou rýchlosťou, ako by ste očakávali od bežnej populácie.

Ďalší výskum v laboratóriu našiel dôkazy, že tieto detské nádory boli poháňané interakciou medzi optickým nervom a niektorými imunitnými bunkami v mozgu, známymi ako T-bunky a mikroglie.

Vzhľadom na to, že astma sa vo všeobecnosti považuje za zápalové ochorenie sprostredkované T-bunkami, neurológovia sa začali pýtať, či tieto imunitné bunky spolu súvisia.

Na testovanie nápadu sa výskumníci obrátili na modely myší. Po genetickej úprave myší tak, aby boli náchylné na nádory zrakového nervu, autori vyvolali astmu medzi vrhmi vo veku 4 a 6 týždňov.

Je zvláštne, že myši s indukovanou astmou nevykazovali známky mozgových nádorov po 3 a 6 mesiacoch. Medzitým myši bez astmy vykazovali očakávaný vývoj rakoviny mozgu.

Zistenia naznačujú, že na astme je niečo, čo poškodzuje pľúca a zároveň pomáha mozgu, ale čo to je?

Bližší pohľad na obe skupiny myší skutočne odhalil zreteľný rozdiel v správaní ich T-buniek.

„Samozrejme, nezačneme u nikoho vyvolávať astmu, astma môže byť smrteľné ochorenie,“ hovorí neurológ David Gutmann z Washingtonskej univerzity v St. Louis.

„Ale čo keby sme dokázali oklamať T-bunky, aby si mysleli, že sú to astmatické T-bunky, keď vstúpia do mozgu, takže už nepodporujú tvorbu a rast mozgového nádoru?“

V minulom výskume, keď T-bunky v pľúcach myší zastavili produkciu proteínu známeho ako dekorín, zvieratá vykazovali menší zápal v ich dýchacom systéme.

V súčasnej štúdii myši s astmou tiež vykazovali zvýšenú expresiu dekorínu v T – bunky ich sleziny, lymfatických uzlín a zrakových nervov.

To má za následok u ľudí s astmou, kde je podobne zvýšená expresia dekorínu v T-bunkách tela.

U myší bez astmy sa však dekorín neexprimoval ani zďaleka toľko.

To naznačuje, že proteín odvodený od T-buniek nemusí byť skvelý pre pľúca, ale môže mať antikarcinogénne účinky v mozgu.

Konkrétne autori zistili, že zvýšenie dekorínu pozdĺž myšacieho optického nervu zastavilo aktiváciu miestnych T-buniek mikroglií, čo sú sentinelové imunitné bunky, o ktorých je známe, že sú spojené s rastom rakovinových nádorov.

Je preto možné, že liečba mozgu dekorínom by mohla potenciálne inhibovať akumuláciu rakovinových buniek u ľudí, hoci na potvrdenie týchto výsledkov u ľudských detí s astmou bude potrebný ďalší výskum.

„Skúmame aj úlohu ekzému a infekcií v ranom detstve, pretože obe zahŕňajú T-bunky,“ hovorí Gutmann.

„Keď lepšie rozumieme tejto komunikácii medzi T-bunkami a bunkami, ktoré podporujú mozgové nádory, začneme hľadať viac príležitostí na vývoj šikovných terapeutík, ktoré do tohto procesu zasiahnu.“

Štúdia bola publikovaná v Nature Communications.

Zdroj: https://www.sciencealert.com/there-s-a-strange-perk-to-asthma-it-comes-with-fewer-brain-tumors